História
mesta:
Š
t ú r o v o
Štúrovo
sa rozkladá na ľavom brehu Dunaja v priesečníku 36
stupňov a 23 min. zemepisnej dĺžky východne od
Greenwicha a 47 stupňov a 48 minút severnej zemepisnej
šírky.
Mesto
a jeho chotár sa rozkladá na poslednom cípe ľavobrežnej
Podunajskej nížiny, rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej
sprašovej tabule. Priemerné ročné teploty dosahujú
+10,8 ˚C. Mesto a jeho blízke okolie sú
najteplejšou oblasťou v celej republike. Veternosť v
meste a na jeho okolí je mierna. Rieka Dunaj, Hron a
Ipeľ ako aj sieť vodných nádrží v okolí pôsobia
priaznivo na mikroklímu okolia.
Príroda
Štúrova láka návštevníkov zo Slovenska a zahraničia
svojím nádherným prírodným prostredím, mikroklímou a
termálnym kúpaliskom.
Severovýchodne
od mesta sa strmo dvíhajú vulkanické skaly Kováčovských
kopcov. Najvyšší vrch tejto štátnej prírodnej
rezervácie je 395 m vysoká Burda.
Na
severozápade mesto ohraničuje Štátna prírodná
rezervácia Vŕšok /Hegyfarok/, vinohradnícka oblasť
Štúrovčanov. V blízkosti mesta sa nachádza niekoľko
prírodných pozoruhodností.
V
letných mesiacoch poskytuje oddych tisíckam rekreantom
jedno z najväčších kúpalísk na Slovensku VADAŠ,
rozprestierajúce sa na 24 ha. Pri ňom vyviera prameň
vody, teplej 38˚C
Dejiny
Mesto
vďaka výhodnej polohe bolo osídlené už v praveku.
Dokazujú to rozsiahle archeologické výskumy.
Mesto
bolo dôležitým dunajským brodom už v dobe rímskej.
Anavum bolo jedným z predností chýrneho „Limes
Romanus“, vybudovaného v období cisárstva. Z
týchto čias pochádza a k tomuto okoliu sa viaže vzácna
pamiatka, prvé literárne dielo, ktoré vzniklo na našom
území.
Veľké
zmeny nastávali koncom 9. storočia, príchodom prvých
maďarských kmeňov. Ostrihom sa stal prvým sídlom
uhorských kráľov z rodu Árpádovcov a tento fakt mal
veľký význam aj na rozvoj osady Kakath, založenej na
mieste dnešného Štúrova. Prvú písomnú zmienku o obci
nájdeme v zakladacej listine opátstva v Hronskom sv.
Beňadiku z roku 1075 v ktorom panovník daroval kláštoru
desať domov prievozníkov a časť pôdy nachádzajúcej sa v
chotári Kakathu. V roku 1189 zavítal do Kakathu a
Ostrihomu nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý
sa so svojím krížiackym vojskom poberal na výpravu do
Svätej zeme.
Keď
Turci roku 1541 obsadili Budín, osud krajiny rozdelenej
na tri časti bol spečatený. Ich následné 150-ročné
panstvo prinieslo pustošenie a množstvo vojen. Kakath
ležal na hranici okupovaného územia, a tak sa dostal do
víru protitureckých bojov a stavovských povstaní. V
roku 1594 sa pokúsilo cisárske vojsko dobyť od Turkov
Ostrihom a Parkan, ale výprava gróga Mikuláša Pálffyho
a arcikniežaťa Jozefa skončila neúspechom.
V
60. rokoch 17. storočia sa Parkan ocitá znovu v ohni
ťažkých bojov.
Na
jar 1683 sa veľkovezír Kara Mustafa rozhodol zasadiť
Habsburgovcov posledný úder a preto sa so svojou 250
000 armádou vypravil na Viedeň. Súčasne „kurucký
kráľ“ a spojenec Turkov Imrich Thököly ovládol
územie dnešného Slovenska.
Kresťanské
vojská sa 7. októbra 1683 priblížili k Parkanu.
Sobieskeho jednotky tvorili predvoj armády a napriek
zákazu hlavného velenia podnikli samostatnú akciu .
Turci Poliakom pripravili pascu a pri „Údolí
plaču“ (Siralomvölgy) ich 1 500 pobili.
9.
októbra zaútočili cisárske a poľské vojská na Parkan.
Turecká armáda rátala s pomocou Thökölyho kurucov, ale
ten sa nedostavil včas, lebo toto spojenectvo mu už
nebolo vhodné. Spojenecké vojská Turkov pri Parkane
porazili. Takto sa mesto oslobodilo spod tureckého
jarma a zapísalo do dejín Európy.
Mesto
si dosť vytrpelo aj za stavovských povstaní v 17.
storočí.
V 18. storočí bola
postavená aj jediná chránená pamiatka mesta, barokový
rímsko-katolický farský kostol sv. Imricha. V roku 1946
za dekana Vendelína Varjúa bol vojnou zničený kostol
obnovený. Pri kostole sa nachádza baroková kalvária z
roku 1766, ktorá je tiež chránenou pamiatkou.
